02 led 2012 19:51
/PUNK/ História ZoPsaHlava (nepřečteno)
za prípadne vulgarizmy neručím....je to z bandzone....ABY SA NA NICH NEZABUDLO
ČASŤ PRVÁ : "A kurva, ZoPsaHlava !" (1999 - november 2000)
Práve keď začínjaúceho gitaristu Balkiho a klávesáka Krema napadne myšlienka kapely , úplnou náhodou sa v miestnej televízií objaví inzerát nádejného mladého bubeníka Dida. Písal sa február 2000 . Nebol čas váhať, okamžite sa šlo na vec. Boli sme neuveriteľne nadšení, keď po telefonáte s Didom nám bola povedaná kladná odpoveď. Menej už však, keď sme zistili, že niekto nás predbehol a na inzerát sa ozval o niečo skôr. Bola to kapela O2H. Chvíľku sme Dida prehovárali, aby hral jedine s nami, no on sa však na nikoho nechcel vysrať, a tak nadhodil myšlienku o spojení týchto dvoch kapiel.O pár dní sa teda Balki s Kremom idú pozrieť na skúšku kapely O2H, a dohodnúť fúziu. Ich skúšobňa bola v miestnej škole, a po kráčaní k nej sa odohráva nasledovný dialóg :
Balki : "Hej, Nirvana tu hraje v rádiu, počuješ to ??"
Kremo : "Jou, to je asi fajn škola."
Balki : "Hm, ale nejak nepočuť tú kapelu mastiť, dúfam, že majú dnes tú skúšku ..."
...o 50 metrov bližšie ...
Balki : "Do piče veď to hrajú oni ..."
Kremo : "No do piče ..."
Plán o fúzii trval presne až pred dvere skúšobne. Keď počuli túto kapelu hrať a videli, ako ďaleko sú títo típci hudobnou vyspelosťou od nich, otočili to a zbabelo zdrhli. "žiadna fúzia nebude !" - vysolili na Dida, a to z dôvodu, že ehm .. blabla .. my sme lepší a ...blablabla ... ehm ... proste úplne kecy. Na počudovanie všetkých, Dido na to skočil, opustil kapelu na "vysokej" úrovni s aparátom, skúšobňou, vlastnými songami atď., a pridal sa k dvom totálne začínajúcim amatérom, ktorí nemali nič a ani len nevedeli, čo by to vlastne chceli hrať.
Ako prvá padla za obeť skúšobňa v pivnici v dome u Didových sarých rodičov, v Betlanovciach. Keď sme tam prvykrát vošli, a videli tie bicie, aparáty a všetko, tak sme boli doslova chvíľu v piči a čumeli s otvorenými hubami a trasucími sa rukami. Prekvapenie bolo aj to, keď Balkimu Didov foter naladil gitaru - "Ty kokos, to až tak vysoko ??? To jak mám hrať ...". Počas skúšky zažili šoky aj obyvatelia domu, ale trošku iného rázu. Keď nám v jednom momente počas - neviem ako by som to nazval ale hrania určite nie - jedného songu vošla do skúšobne Didova sestra (alebo babka, na to si už nepamätáme a nevieme sa zhodnúť), tiež zostala s otvorenou hubou. A s očami plnými zdesenia. Napriek tomu sme boli z prvej skúšky totálne nadšený a odhodlaný rozbiť celú scénu !
Bohužiaľ (možnože aj chvalabohu), Kremo to nevydrži a hneď po prvom rande to vzdáva. Ďalšia skúška sa tak už odohráva iba vo dvojici. Boli sme si vedomí, že nutne potrebujeme nejakého ďalšieho člena. Našťastie sa na scéne objavuje Balkiho spolužiak Miloš, a jeden o druhom zisťujú, že si v sprche pospevujú songy podobného rázu /v tej dobe to bol album Vitaj! od Iné Kafé a prvé albumy Horkýže Slíže/. Jedného odporného školského dňa sa odohráva následovný dialóg :
Balki : "Počúvaj ty vole, zakladám kapelu, mám už aj bubeníka, a potrebujeme nejakého speváka ... čo ty na to ???"
Miloš : "OK."
A tak sa v krásny prvo-májový deň rúti do Betlanoviec nová zostava kapely. V tento deň sme začali dátovať náš oficiálny vznik. Po dvoch skúškach však tento nenormálny randál prestáva Didových starých rodičov baviť, a tak nás doslova vykopnú. (tak nie, bolo to tak, že nám slušne oznámili, že už nejak nabudúce proste nemusíme chodiť). Kapela frustrovaná týmto stavom nevie čo ďalej. Záchranca Dido však prichádza s novým riešením : "Druhý starý foter ma družstvo v Spišskom Hrušove, budeme skúšať tam ! Len musia tam nejak vypratať nejaké veci." To vypratávanie vecí sa však dosť pretiahne, a my sa dostávame do novej skúšobne až na jeseň. Táto skúšobňa bola teda luxusná - bol tam aj koberec ! Čo však čert nechcel, a my už vôbec nie, Balki hneď na prvej skúške v novej skúšobni odpaľuje jediný zosilovač ... A tak nastáva pauza. Medzitým sa zistí, že Miloš zasa až taký dobrý spevák nie je. A tak Balki príde s rezolútnym riešením : "Miloš si kúpi basu a ja ho naučím hrať ! A spievať budem teda zatiaľ ja." A tak aj bolo. Počas nútenej pauzy, ktorá trvala až do marca 2001 sa Miloš poctivo drví na basu. V tej dobe sme nenormálne rozmýšľali nad názvom kapely, a vyberali meno asi z 50-tich úplných doslova že pičovín. Miestna populárna nadávka to však vyriešila. Na jednej hodine sa dvaja spolužiaci otočia na Balkiho, a odohráva sa následovný dialóg :
Spolužiaci : "Počuvaj tu, a prečo sa vlastne nebudete volať "zopsahlava" ??? Balki : A kurva, to je ono ! "ZoPsaHlava" !!!
A názov kapely bol jasný.
ČASŤ DRUHÁ : "Tebe už musí dočista jebať ..." (december 2000 - august 2001)
Píše sa zhruba december 2000, kapela herne stagnuje kôli neodstatku aparátu, Balki ale skladá nové songy o stodvenuly, Miloš poctivo drtí na basu a Dido priberá.
V tomto období sa odohrá dalšia z takmer rozhodujúcich situácií v histórí kapely. Miloš a Balki sa rútia do jedálne na obed. Balki berie žrádlo ako prvý, a kedže je jedáleň preplnená na sračky, s obtiažnostou chytá snáď posledný flek. Prefíkaný Miloš však Balkiho podsadá medzitým, ako sa Balki valí po príbor. Táto akcia znamenala, že sa
gitarista s basákom prestanú rozprávať, a to na kurva dlhú dobu ... s kapelou to tým pádom vyzerá zle.
Medzitým prichádza približne február 2001 a Balki s Didom sa rohodujú, že zatiaľ budú hrať na malom 15W zosilovači. Hneď na to to Miloš vzdáva a chce byť znova kamoš. Všetko klaplo, a najbližšiu sobotu sa už v krutom snehu všetci traja rútia na prvú skúšku s basou. Situácia je otrasná ... gitara, basa a dva mikrofóny su všetky nadrbané v 15W, naštastie ruskom zosíku, mikrofóny navyše visia z lustra, kedže inventár stojany neobsahoval. Dida nevidno. Jeho bicie sa totiž skladali z troch prechodov a dvoch kotlov.
Okamžite sa začína pracovať na vlastných songoch. Ako prvý prichádza na rad "Ku komu patrím ?", v tesnom závese ide "Ryšavý smrad" a "Rozdiel". Kedže skúšobna je vzdialená asi 15km, hraje sa raz do týždna, chodí sa autobusom.
Pred letom 2001, keď kapela začína uvažovať už aj o nejakom amatérskom nahrávaní, nastáva ďalšia významná udalosť. Balki sa spoznáva so SiNNeRom. Ten, čo by požierač svetovej múdrosti a zručnosti, sa po vypočutí Balkiho plánov okamžite ujíma situácie.
SiNNeR : "Kámo, neboj nič, VYROBÍME (!!!) mix, nahráme songy, zrobíme propagáciu, plagáty, cédečká, sláva, prachy, kurvy .... neni problém !!!"
Balki : "Ok."
Balkimu sa vidina mixu z ničoho nič, a teda zároveň nahrávky pozdáva, a tak aj vďaka SiNNeRovému nadšeniu z veci prikyvuje na jeho drísty a hneď najbližšiu sobotu sa ide vyrobiť (ešte raz !!!) mix do garáže u jeho starých rodičov. Čuduj sa svete, ale po celodennom snažení je mix na svete. Sám to doteraz nechápem. Plán bol jasný, hneď na najbližšej skúške na ňom skúsiť nahrať prvé veci. Samozrejme nemusíte sa báť. Mix sa len tak vyrobiť zasa nedá, a tak samozrejme hneď po prvom songu nastáva v skúšobni požiar. Pohotová kapela ho uhasí a nahrávanie sa trošku posunie.
SiNNeR má nový plán.
SiNNeR : "Kámo, nahráme to všetko cez počítač a bude to všetko popiči !!!"
Balki : "Tak oukej ty vole."
Medzitým kapelu zastihne správa, že musia opustiť momentálnu skúšobňu. Ale žiadny strach, iba o miestnosť ďalej, pretože táto sa ide prerobiť na neakú izbu nebo co, ale vedľa je iná.
Pracovník družstva : "No len hlapci tu sebe zoberce tote veci a prenešce si to vedľa tam do totej miestnosti v rohu. To budzece mac paradňe, šak to dvaraz taka veľka jak toto tu."
ZoPsaHlava : "Oukej, paráda."
Paráda až dovtedy, kým tu dva krát vačšiu miestnosť neotvorili. Bola nasračky, ale keď hovorím nasračky tak to myslím nasračky až po samí vrch zaprataná všetkým, čo vás len môže napadnúť. Jednoducho čistý brutal. A čo je najhoršie : Nebol tam ani koberec !Tak sa deň skúšania zmenil na deň pratania, celý čas poctivo makáme aby bola nová miestnosť čo najskôr skúšobniteľná. Skutočne je tvorená vlastne dvoma
miestnosťami, kde sme do jednej umiestnili kapleu a v druhej bolo kopec postelí. Balki a SiNNeR už majú pred očami tie párty. A čo je hlavné, priestor vyzerá veľmi pozitívne na prípravu štúdia.
Tak sa aj stalo, a najbližší víkend sa rútime s komplet počítačom do Hrušova. Miloš má za úlohu zobrať všetko ostatné, a Balki monitor, ktorý SiNNeR nesie v rukách cez pol mesta na autobusovú stanicu. Boli to jednoducho kruté časy. K dispozícií je zatiaľ 5 songov, kapela sa rozhoduje nahrať všetky, počnúc už zmieňovanými "Ku komu patrím ?", "Konečne chcem !" a "Rozdiel". Keďže je však Dido neaký nervozný a všetky jeho party nahráva na x-krát, výsledok prvého víkendu je zatiaľ hovno a dve odpálené zvukové karty. Vlastne áno, máme prvú verziu "Ku komu patrím ?". SiNNeR s Balkim chodia v ten večer po celom meste s walkmanom a púšťajú to každému, koho stretnú. Na počudovanie sa ľudia celkom čudujú, že to nie je až také zlé, a ba priam že je to celkom dobré ...Na ďalší víkend sa však už všetko dokončí a tri songy su nahraté. Sedíme pred družstvom, balímne miestne baby, okná dokorán a z PC revú naše tri veci v kuse dookola. Miestej partii hrušovčanov sa zdá, že sme gengstri a chce nás zajebať. Zdrháme včas.
Na ďalší víkend kapela plánuje dokončiť nahrávanie zvyšných dvoch songov, ale v priebehu týždňa SiNNeR oznamuje nečakanú vec :
SiNNeR : "Hoši, zdrhám z domu, nemožem už tento víkend, idem do Blavy na bicykli ..." (Spišská Nová Ves - Bratislava cca 350 km).
ZoPsaHlava : "Tebe už musí dočista jebať."
Ďalšie nahrávanie sa teda nekoná. Namiesto toho presvedčíme nášho kamoša Bura (text "Ryšavý smrad, Ideál ...) nech zoberie kameru, a natočíme masakrálne video.
Kapela : "Zober kameru a natočíme masakrálne video."
Buro : "Ok."
Najbližší víkend natáčame v Hrušove nepublikovateľné asi 2-hodinové video. Jediná smola je, že po jeho požičani jednému kamošovi (Dodo Šivec) sa kazata nevracia v pôvodnom stave. Naopak prvá a najlepšia polovica videa je zmazaná. Kópia neexistuje. Je to obrovská nemateriálna strata ...
SiNNeR sa medziým vracia z Blavy, samozrejme opäť na bicykli a potiahne si to ešte tých pár kilákov rovno do Hrušova, kde má kapela jednu z ďalších skúšok. Priniesol foťák a tak sa celí naradostení fotíme. SiNNeR má nové plány a vízie. Začne makať na propagácii kapely. A skutočne. 3 songy sa "vydávajú" ako prvé oficiálne demo s názvom "ZPH". SiNNeR vyrobí množstvo propagačných materiálov od ZoPsaHlava nálepiek až po ZoPsaHlava plagáty. Dokonca spíše zmluvu o podmienkach medzi členmi kapely. Je to ťažko uveriteľné, ale táto zmluva dokonca obsahuje podiely zo ziskov. SiNNeR čoby manažér, technik, a neviem čo všetko (jeho funkciu sme vlastne definovali ako PRODUCENT). si v nej pripisuje slušných 40%
Vďaka týmto SiNNeRovým printovým a internetovým šialenstvám sa kapela ZoPsaHlava začína pomaly dostávať do povedomia ľudí v okolí a začína sa dokonca stávať celkom známou. A to bez toho, že by odohrala jediný koncert. Každý už o nej počul, ale nikto ju ešte nevidel ...
ČASŤ TRETIA : "Palte stade do piče!" (september 2001 - marec 2002)
V septembri roku 2001 nastáva pre kapelu ďalší dôležitý okamih. Po dlhom prehopváraní sa Balkimu podarilo presvedčiť svojho dobrého kamoša Toma, aby vybavil od svojho deda požičanie garáže za účelom skúšobňe. Výmenou za to mal byť pre Toma post druhej gitary v rozbiehajúcej sa kapele. Tento zlom znamenal, že kapela sa razom sťahuje z ďalekého Spišského Hrušova priamo do vlastnej domoviny.
Garáže pri Židovskom cintoríne, čo by liaheň kapiel novoveského undergroundu, našej formácií nekompromisne vyhovujú, keďže poslucháčom za plotom už nevadí skutočne nič. Priestor si máme deliť s prívesným vozíkom. Nastal však malý problém - jedného pekného dňa počas sťahovania vecí sa zisťuje, že v danej garáži nie je vec veľmi potrebná, a to elektrická energia! Našťastie je s nami dobre známi expert
z minulého dielu, ktorý by sám seba nezaprel a už mal aj vymyslené riešenie pre nás zúfalej, nepochopiteľnej a hlavne neriešiteľnej situácie ...
ZoPsaHlava : "Do piče veď tu není elektrika vám jebe ta čo teraz ??? Sme v piči!"
SiNNeR : No problem. (ešte raz a pomaly sa zamyslime nad daným problémom a následnou SiNNeRovou reakciu : "No problem." - !!!!!)
Je to neuveriteľné, ale večer už kapela bez problémov skúša v novej garáži aj so svojou elektrinou. Tu je vysvetlenie : Tomovci majú ešte jednu garáž, ktorá bola asi o 10-15 garáži vedľa, našťastie v tej istej uličke a s elektrinou. Tomo zohnal kľúče, a aj keď veľmi nerád, pustil SiNNeRa dnu. SiNneR pekne nastrihol káble, potiahol nový cez odpadovú rýnu a šlehol vývod do našej novej garáže. Doteraz nepochopím, ako to vlastne mohol v tej dobe dokázať a ako je možné, že sa pri tom nikomu nič nestalo. Každopádne, fungovalo to.
Hneď prvý večer je pripravená skúšku sledovať celkom slušná skupinka kamošov. Ich otvorené huby a potlesk po každom songu hovorí za všetko Pravda je taká, že všetci sa prišli pobaviť na debiloch, čo si myslia, že sú kapela, ale na naše šťastie, moc im to nevyšlo. V tej dobe sme totiž už skutočne trošku vedeli hrať, a mali sme už aj celkom početný repertoár vlastných vecí. Okrem kamošov sa začínajú v garáži objavovať sem tam aj rôzni hudobnící z iných kapiel, vďaka čomu s naše meno rozširuje ešte o trošku viac, a my si vlastne začíname získavať aj trošku malinkého rešpektu. Alebo takto : ostatní nás museli zobrať na vedomie.
V tejto garáži skúšame plní nadšenia takmer každý deň. Ruka v ruke so skúšobňou je ale garáž často využívana aj ako miesto pre dosť drsné párty, kde sa sem tam ničia naše drahé veci. Kapelu to začína pekne štvať a rozmýšľa o novom fleku. A dlho ani nemusela. Tomov dedo nás vyhadzuje sám. Trochu sa divíme, pretože sme si mysleli, že všetko je s ním dohodnuté. V skutočnosti to však bolo tak, že Tomo nás nasťahoval do garáže ilegálne. Jeho starý rodičia chodili do mesta iba na zimu a práve v našej garáži parkovali svojho bieleho Favorita. Dedo odrazu prišiel a všetko zistil.
Dedo : "Palte stade do piče."
ZoPsaHlava : "OK."
Tak či tak, toto miesto pre nás znamenalo veľmi veľa, aj keď sme tam strávili iba mesiac a pol. Na garáž č. 55 niky nezabudneme ...
Opäť ale máme šťastie, pretože aj tentoraz máme náhradný plán. Ďalšie sťahovanie smeruje do garáže pri rodinnom dome u Miloša. Táto garáž je vlastne dvojgaráž, v jednej polovici však parkuje auto - čo je však dobré, pretože tam tuším nebolo svetlo, a my si svietime otvoreným autom.
Jedného pekného večera sa kapela dozvedá, že ju čaká prvý koncert! Balkimu to oznamuje náhodný kamoš večer v meste. Vraj to vybavil kto iný ako SiNNeR. A tak aj bolo. SiNNeR nás nejakým zázrakom dostal na akciu zvanú "Ďeň študentstva", konajúcu sa v DK v SNV, 17.11.2001. Celý odrovnaný z tejto udalosti, a síce prvého koncertu, skúšame v garáži ako šialený. Na vytúženú udalosť sme sa rozhodli odlíšiť sa farebne vlasmi, Balki blond, Miloš červená, Dido dokonca zelená Keďže je to náš prvý koncert, máme samozrejme Šťastie aj v lose, a hráme ako prvý, vedľa už známejších kapiel ako Jakutin a Scorbut, dokonca už vtedy veľmi známych punkáčov Decis a dnes už neexistujúcich The Strangers a Qualludes. Balki nechápe, že kombo na pódiu nemá buster, zachráni ho kolega z Jakutinu a jeden mu požičia
Hneď prvý song (Štýl) totálne kurvíme, Didovi odletí šľapka. Sme ale zarazený potleskom ľudí. Bola ta ešte doba, keď predsa len sme boli mladší, ako väčšina publika, a tak to naozaj nebolo jednoduché. Kopec kamošov nás však podržalo, vytvorili nesmierny kotol, my sme sa vrátili do deja a odohrali primeranú show. Hneď prvý koncert, potlesk a to, že nás naživo videlo asi 300 ľudí, sa dá považovať za úspech. Metalisti a raperi nám podávajú ruky a hovoria, že si mysleli, že sme čistí kokoti, ale že vôbec to tak nie je.Celá táto udalosť bolá zachytená na VHS, a dodnes je zachovaná.
Vo febrári 2002 sa v našej skúšobni nejakou náhodou ocitá starý magnetofón. Rozhodujeme sa, že si nahráme skúšku. Bola tam totálna zima, prsty sme mali úplne skrehnuté, no nahrávka vypáli tak neuveriteľne energicky, až z toho vzniká naše druhé demo - nazvali sme ho "ZoPsaHlava live - ?Neopunkové? šialenstvo" a na svet sa dostáva tuším 11.2.2002. Kazetá sa množí len úplne minimálne, skôr sa požičiava, ale kapelu to opäť posúva niekde ďalej. Sme veľmi spokojní. Milošovým rodičom však taktiež došla trpezlivosť, a my prichádzame aj o túto skúšobňu. Veci si nejak rozoberáme medzi sebou, pretože tentokrát hneď náhradu nemáme. Pauza nám v podstate vyhovuje, pretože v tomto období Balki a Miloš maturujú, a tak nastáva asi polročná pauza ...
ČASŤ ŠTVRTÁ : "Nám je to jedno!" (máj 2002 - september 2003)
Jakožto Balki a Miloš inteligentní to chlapci, obidvaja v klidu prejdu cez tie trápne matury. Konečne po starostiach, a tak sa vracia všetká pozornosť späť k muzike. Nová skúšobňa nám ale nie a nie prísť do cesty. Jedného krásneho júlového dňa sa však dozvedáme, že o pár dní hráme ďalší koncert, tentokrát v kultovom pube KAMEŇÁK. Aj keď ma zabijete, netuším, kto nás tam chcel. Každopádne na plagáte sme boli napísaní najväčším písmom. (zrejme akože najväčší kokoti). Nasleduje záchranný plán, okamžite berieme veci a presúvame sa opäť do starej známej skúšobne v Spišskom Hrušove na družstvo. SiNNeR tlačí naše vlastné plagáty, kde to vykreslí, že je to vlastne náš koncert s nejakými hosťami, pritom organizátorov, hlavné hviezdy a ďalšie kapely dal len do zátvorky, poprípade ich úplne vynechal.
V deň D sa valíme zo stanice rovno na koncert. To ešte netušíme, aká kokotina nás dnes večer čaká. V klube na dvore nás víta gitarista kapely DECIS Rišo :
R: "Nazdar, vy ste ZoPsaHlava hej?"
ZPH: "Jasne noa."
R: "Nemáte stojan na mikrofón náhodou?"
ZPH: "Ta hej máme v skúšobni" (už to, že tým stojanom sme mysleli nejaký vešiak alebo čo sme najnovšie používali, svedčí o genialite a zmysluplnosti našej odpovede)
R: "A to je kde?"
ZPH: "V Spišskom Hrušove."
R: "Jebte na to."
Hráme ako prví. Balki pred koncertom ladí gitaru. Praskajú mu 3 struny. Odpálime prvý song a Balkimu praskajú ďalšie tri. Ludia majú o zábavu postarané. Niektorí sa dokonca vážne rehlia. Aby toho ešte nebolo dosť, Balki zhadzuje požičaný gitaorvý efekt ZOOM 505II (v tej dobe najnovší typ!). Rišo je nasratý. Zvuk sa začne kurviť. Zrazu z toho vyplynie, že spevák musí stáť tak trošku za rohom, aby sa to nekurvilo. Diváci sú z toho v piči. Približne od polovice aj tak nefunguje mikrofón. No show ako lusk. Tento koncert bol opäť celý zaznamenaný na video, kamera sa však ihneď nato pokazila, a tak toto video vlastne nikdy nikto nevidel. Veľká škoda.
Čas ide ďalej, a Balki so SiNNeRom, čoby frontman a producet, sa vydávajú odpočinúť si na dovolenku v podobe čundra, smer Šírava. SiNNeR nezaháľa, a ako správny producent pripraví dostatočné množstvo reklamných letákov. Ale pozor. To neboli len tak hocijaké letáky. Boli to plagáty, na ktorých bolo dosť nekompromisne vysvetlené, čo sme to my za banda, a pri trošku lepšom zapozeraní ste si nemohli nevšimnúť skrytý vulgátny reťazec.
Toto sme lepili po celom východe Slovenska. Veľmi originálny spôsob, ako sa v ešte v podstate neinternetovej dobe dostať do povedomia. SiNNeR to má premyslené dokonale. Napíše o tomto plagáte pobúrený článok a chce ho uverejniť v miestnom mesačníku. Tomu, lidi, říkam totální schýza. Neviem, ako tento pokus dopadol a ani nechcem vedieť. SiNNeRov pobúrený článok zde :
Prichádza september a s ním ďalšie stupídne voľby do slovenského borde... parlamentu. Pri tejto príležitosti organizujeme opäť v priestoroch Kamenného dvora koncert so spriaznenou kapelou Jakutin s názvom: "NÁM JE TO JEDNO!". Kto si ešte spomenie na tú dobu, určite spoznáva paralelu s jednou reklamnou kampaňou. Koncert sa koná presne 21.septembra 2002. Tentokrát struny nepraskali. Príliš štedrá čašníčka a nejakí dnes na počudovanie poskromnejší kolegovia spôsobujú Balkiho totálnu indisponovanosť.
Čašníčka : Tu máte nejaké piva chlapci ... (plné dve tácky pív)
Balki : Dá si niekto pivo??
Ostatní kolegovia : ... nikto nič ...
Balki: OK.
Tento koncert s nami odohrá aj navrátilý gitarista Tomo, ktorý Balkiho nenecháva v štichu a s pivami ho dobehuje. Koncert sa hral na dve kolá, my sme otvorili prvé, ktoré sme ešte celkom zvládli. Nasledoval Jakutin. Potom sme mali prísť znovu na rad my, To už ale Balki s Tomom ledva vidia na oči, a nie sú schpní ani len začať prvý song. Miloš s Didom nasratí odchádzajú z pódia. Naši zvyšní dvaja hrdinovia sa ešte pokúsia o spoločnú inštrumentálnu vec, ale na to už majiteľ podniku vypína elektrinu (vraj kôli nevydržateľným zvukom) a podnik obsadzuje polícia. Po tomto koncerte sme navyše prišli aj o jeden mikrofón, ktorý si zrejme požičal nejaký dobrák. Voľby vyhráva HZDS.
V novembri odohrávame koncert pri príležitosti ďalšieho ročníka Dňa študentstva v Dome Kultúry. Tento rok sa zúčasnili už len 4 kapely a asi o polovicu menšia bola i návšteva, čo značilo začínajúci úpadok novoveskej undergroundovej scény. Tentokrát sme mali šťastnejší los a hrali sme tretí. Koncert v klidu. Akurát Miloš sa sťažoval, že pod pódiom stoja nejakí dvaja kokoti a celý čas na neho kričia, nech ide do piči. Balki koncert odohraje s pekným monokľom, ktorý mu uštedril zrovna deň predtým jeden pekný krátkovlasý výšportovaný chlapec vo vysokej obuvi, maskáčoch a obojstrannej bunde.
V tom období je už naskúšaný materiál na celý plnohodnotný album, ale plány o jeho nahratí sú zatiaľ veľmi nekonkrétne. Stále sa skúša v Spišskom Hrušove, kde nám medzitým niekto vtrhne do skúšobňe a kradne nám aj druhý mikrofón. Balki sa snaží situáciu riešiť, a tak všade vypisuje inzeráty ohľadom prenajatia garáže. Každý však cúvne, keď sa dozvedá, že v garáži nebude parkovať auto, ale banda punkáčov. Jedného dňa sa však ozýva starší pán, ktorý chce prenajať garáž na našom starom známom Židovskom cintoríne a predstavte si - zrovna v tej istej uličke, ako bola predtým naša bývalá 55-ťka! "Toto musí výjsť!" - vraví si Balki a starému do telefónu zatají, že ide o kapelu. Hneď ďalší deň sa už stretávajú pred garážou. Starý dedo, ktorý už bol evidentne troška podgurážený okamžite začína vysvetľovať:
Starý ď.: No ta kukaj tu, to tu mušiš prisc s tym autom tak, že by ci toto nezavadzalo, a mušiš mi ho nehac otvorene, že ja sebe ho vycahnem, bo dolu mam pivncu .."
Balki : Ehm, to je v pohode, ja tu nebudem parkovať auto ...
Starý ď. : Jak že ne a co tu chceš robic???
Balki : No ja tu budeh ehb... hrať ,,, ehhm eh .. s kapelou bhhh ...
Starý ď.: Co tu budzeš???!!
Balki : Ja tu budem hrať s kapelou.
Starý ď.: (kričí na chlapov v garážach obďaleč) Hej, sce to čuli co tu chce mac??? Že vraj kapelu!!!
Chalpík obďaleč (nikto iný ako starý známi típek s decibelometrom, našťastie Balkiho nespoznáva) : Hej tu raz už skušala kapela, tu oproci, ZoPsaHlava še volali!! Ta to bul randal!!!
Balki : (už mu redne) : Jaj tak to my nieee, my hráme ľudovky ...
Starý ď.: No sluhaj, mne tu už kamaraci kus opili neška, ta dobre, rob sebe tu co chceš, len nech je poradek ..."
Balki : To je jasné.
A tak to klaplo! Nebolo to síce ideálne prostredie, pretože starý dedo sa nechcel z garáže úplne vypratať, takže sme ju mali tak trošku napoli, navyše bola plná zbytočného haraburdia, čo nám trošku obmedzovalo priestor, ale isté bolo, že od apríla 2003 je garáž č.34 naša nová skúšobňa!
V auguste tohto roka chceme zorganizovať garážový koncert, kde by vystúpila ZoPsaHlava, a ako predkapela GARÁŽ 34 - čo bol Balkiho bočný projekt, ktorý medzitým v garáži spontánne vznikol v rámci dennodených "seánsi" s kamošom Marcelom (bicie).
SiNNeR s Balkim opäť všetko premyslia, koncert riešia ako súkromný, pre pozvaných hostí, vstupenka stojí 10Sk a je to zároveň aj tombolový lístok! Prvá cena: chlast, druhá cena: chlast, tretia cena: chlast. Pivo stojí na mieste 10Sk. Snažíme sa vybaviť aj ochranku, ale toto však neklapne. Aparatúru požičiavame z Domčeka. SiNNeR vyrobí neskutočnú scénu - vytvorí brutálne osvetlenie, ktoré poskladá tuším z kartónov a špagátov (už nám to ani neprišlo divné), pódium je vymakané!
Ľudia postupne prichádzajú, vyzerá to na kurva dobrú akciu ... Čo ani ten čert kurva ale nechcel, presne v momente začiatku koncertu sa spustí obrovský lejak! Miloš s Didom nasadajú do auta a zdrhajú, my ostatní máme čo robiť, aby sme zachránili aparáty. Akciu presúvame dnu do garáže už skutočne len pre pár vyvolených hostí, tombola sa vylosuje a všetko sa vypije. SiNNeR s Balkim sú totálne frustrovaí, ked ich dlhotýždňová robota vychádza nazmar. Nevzdávajú sa však, a celú akciu presúvaju o týždeň neskôr. Na plagáte je symbolicky preškrtnutý upršaný mráčik:)
To ešte ale netušia, že na budúci týždeň už budú mať úplne iné starosti. SiNNeR s Balkim a pár ďalšími kamošmi sa náhle rozhodujú, že odchádzajú za prácou do Prahy. Balkiho plán je pol roka, aby si stihol zarobiť na nový nástroj. Jeho pobyt sa však naťahuje, a kapela začína stagnovať. Teda minimálne koncertne ...
ČASŤ PIATA : "Marošov močový mechúr ..." (jún 2004 - polovica 2005)
Píše sa jún 2004. Kapela je na bode mrazu už viacmenej takmer 9 mesiacov. Hudbychtivý Balki nechce zaspať na vavrínoch ani v Prahe, ale jeho zopár pokusov pridať sa k nejakej miestnej kapele vždy skrachovalo - buď to z dôvodu úplnej štýlovej odlišnosti, alebo drogovej indispoícii všetkých členov. Dido taktiež nezaháľa a bicie schopnosti utužuje s rôznymi formáciami - zo zúfalstva sa dokonca podujal robiť živé bicie nejakým hiphoperom!!! Miloš asi priberá.
Balki nemieni nechať túto situáciu len tak, tvrdo maká a nakoniec dospeje k jednoznačnému rozhodnutiu : ZoPsaHlava musí nahrať album! Vyriešili to tri telefonáty : Didovi, Milošovi a Rišovi Gužákovi do spišskonovoveského štúdia RUNNER. Dido aj Miloš napodiv súhlasili, a Rišo mal taktieť voľný požadovaný termín, a tak bola vec dohodnutá! Balki okamžite začína ešte v Prahe pracovať na booklete, a tak za pomoci dobrého kamoša - fotografa Michala Kalistu a spolubývajúceho - figuranta Maroša Hospúdku (štiaci chlapík na prednej strane bookletu), sa album nezadržateľne pripravuje, zatiaľ aspoň po hmotnej stránke. Mimochodom, foto na booklet sa robilo takpovediac "cez cestu", presnejšie cez jednu riadnu magistrálu na pražskom Smíchove. Ľudia v autách pechádzajúcich okolo z toho mali riadnu show a Marošov močový mechúr tiež.
Začiatkom júla Balki konečne prichádza späť na Slovensko, kapela sa okamžite koncentruje, pretože nahrávací termín je dohodnutý už o dva dni. Z toho vyplývajúce dve skúšky po takmer ročnom stagnovaní teda skutočne nie sú veľa, ale kapela ich využíva totálne na plno a do štúdia odchádza v podstate dobre pripravená. Vybratých je všetkých 13 songov (ktoré boli ešte doplnené o Didríkovské intro a outro priamo na pľaci počas nahrávania), ktoré tvorili doterajší repertoár kapely. (z neskoršieho pohľadu je vidno, že album sa nahrával, čo sa týka myšlienkovej časti, takpovediac "po funuse". Songy, ktoré boli zložené v období rokov 2000-2002 už v skutočnosti nie celkom odrážali súčasné myšlienky a život hudobníkov - teda až na Dida, vďaka jeho 4-ročnému vekovému odstupu bol práve on maximálne aktuálny ... DVE NULY bola vlastne jeho aktuálna generačná výpoveď:).
Takže presne 7.júla sa kapela ZoPsaHlava prvýkrát ocitá v profesionálnom nahrávacom štúdiu. Tesne sa míňa s vtedy už novoveskou punkovou legendou DECIS, ktorá tu práve dokončovala svoju tretiu platňu. (tesne sa míňa = decisáci musia opustiť gauč, aby sme si mali kde sadnúť my. Spevák Pacho to vtedy jasne komentoval slovami : "A ja tu už vobec nemušim byc ..." - kto pozná outro z ich albumu "Najvyšší čas", chápe, čo je vo veci:).
Stále naivná partička troch amatérskych punkových hudobníkov si myslí, že album stihne kompletne nahrať a zmixovať za pouhé dva dni. Tvrdá realita však naplno začína vychádzať najavo v druhý krásny slečný nahrávací deň, ktorý sa pomaly blížil ku koncu, pričom stále neboli nahraté všetky spevy, o nejakom mixovaní, či nedajbože mastrovaní zďaleka nemôže byť reč. Tým pádom sa otvára aj finančná stránka. Len čo sa zisťuje, že nahrávanie si bude vyžadovať ďalší čas, vyplýva na povrch aj ďalšia zaujímavá vec, s ktorou sa nepočítalo - inflácia spôsobila takmer zdvojnásobenie ceny za hodinu nahrávania oproti roku 2001, keď tu bola kapelka na exkurziu:)
"A kurva ...", vraví si v duchu Balki, ktorému je jasné, že na platenie je tu zo všetkých troch členov sám.
"A kurva ...", myslí si Rišo, keď mu dochádza, koľkí členovia sú tu na platenie ...
Našťastie nebojte sa, po veľmi rozumnom Rišovom návrhu a veľmi rozumnom Balkiho súhlase (pravdupovediac inú možnosť aj tak nemal), vzniká dohoda, že album bude nahratý a zmixovaný za 11500 korún slovenských, nech si to vyžiada aj ďalšie dva dni navyše (rozumná dohoda = prvotna predstava kapely 6500Sk, reálny cenníkový kalkul 15500Sk). Medzitým obstaráva tlač bookletov Balkiho brácha Tomáš. Vtedy sme ešte netušili, že čoskoro sa jeho meno začne v tejto histórií spomínať o dosť frekventovanejšie.
Amíci majú 4.júl, ZoPsaHlava má 14.júl. V ten deň je totiž konečne všetko hotové, a svetlo sveta uzrel prvý oficiálny album "DVE NULY". Jeho cena bola stanovená na 100Sk pre všeobecne punkáčstvo a 50Sk pre známych. Náklad bol 50 kusov.
Balki, Dido a Miloš sedia v aute, počúvajú výsledný efekt, a sú totálne naradostení. Sem tam hodia nejaký podpis a venovanie do CD pre verných fandov. To je lajf.
Keďže v tej dobe ešte zďaleka nie je rozšírené internetové sťahovanie muziky, 50 kusov sa napriek stále nie veľkej známosti kapely rýchlo rozpredá. Neskôr bolo ešte dorábaných mnoho kusov ...
Pár dní sa kapelka ešte naradostene prechádza po meste, rozáva CD a zapíja tento veľký krok. Ešte sa stihnú spraviť dokonca celkom pekné kvázi promo fotky. Tu sa ale pekné obdobie znova končí. Balki odchádza späť do Prahy, Dido sa vracia k raperom a Miloš sa muzike ako takej prestáva venovať celkovo.
Balki v Prahe ale naďalej nezaháľa, a vytvorí aspoň úplne nový web kapely, ladení do DVE NULY-dizajnu. Ako plynul čas a ľudia ohlasovali veľmi pozitívne ohlasy - čí už na spoínanom webe alebo ručne stručne, členov kapely (teda minimálne Balkiho a Dida) to stále viac povzbudzovalo k ďalšej tvorbe. Objavujú sa prvé nové veci - Štýl II, V maskách, To sa Vám žije, ktoré už Balki s Didom o stošesť nacvičujú v decembri 2004, žiaľbohu už bez Miloša, ktorý akosi stále nejak nemá čas ...
V tom čase sa už ZoPsaHlava delí o skúšobňu s novou mladou začínajúcou kapelkou ROZDIEL, ktorú tvoria traja členovia, a čudujsasvete, jedným z nich je Balkiho brácha Tomáš, ktorý - opäť čudujsasvete - obsluhuje zrovna basu! Áno áno, presne toto napadlo aj nás:) V decembri 2004 už teda Tomáš zaskakuje na base Miloša, vehemente tvrdiac, že iba dočasne, že on má vlastnú kapelu. (v budúcnosti sa ukáže, že podobné veci sú asi pre kapelu osudom súdené). Tomáš dobre pozná repertoár DVE NULY, takže skúšky sa rozbiehajú od začiatku naplno, zároveň sa skúšajú nové veci. (z tohto obdobia pochádza prvá live verzia klipu "V maskách" - ten možno zverejníme niekedy keď budeme písať nejaké pamäte. Na Tomášovi vidno krok vpred, čo sa technickosti týka, a taktiež jeho nadšenine pre muziku je oproti Milošovi grandiózne. Balki s Didom sú definitívne rozhodnutí :
Balki : Dido?
Dido : No.
Balki : Miloš končí a hrať bude Tomáš.
Dido : Temeraf.
(Milošov nezáujem o vec v tej dobe dokáže v budúcnosti zaujímavý fakt, keď pri stetnutí s Balkim okolo roku 2007 v Prahe položí nasledovnú otázku : "Vy ste ma kedy vyhodili z kapely??" - no tomu hovorím No ty kokot.)
Tomáš ešte dlho na plné pecky odoláva, no po neprestajnom prehováraní tento boj musí vzdať. Aj keď novú zostavu dátujeme od decemba 2004 (preto sa Tomáš na dobových fotkách snaží tlačiť do neviditeľného ústrania), prepnutie na plné obrátky nastáva v Tomašovej hlave až v polovici rokuu 2005. Kapela ROZDIEL žiaľ (teda ako pre koho) tým pádom končí. Nová zostava je tu a s ňou aj nová chuť robiť nové a kurva dobré veci!
... koniec 5. časti .... (šiesta časť bohvie kedy !!!)
V súčastnosti už kapela nehrá
ale ĎAKUJEME za 10 rokov kvalitnej hudby...
ČASŤ PRVÁ : "A kurva, ZoPsaHlava !" (1999 - november 2000)
Práve keď začínjaúceho gitaristu Balkiho a klávesáka Krema napadne myšlienka kapely , úplnou náhodou sa v miestnej televízií objaví inzerát nádejného mladého bubeníka Dida. Písal sa február 2000 . Nebol čas váhať, okamžite sa šlo na vec. Boli sme neuveriteľne nadšení, keď po telefonáte s Didom nám bola povedaná kladná odpoveď. Menej už však, keď sme zistili, že niekto nás predbehol a na inzerát sa ozval o niečo skôr. Bola to kapela O2H. Chvíľku sme Dida prehovárali, aby hral jedine s nami, no on sa však na nikoho nechcel vysrať, a tak nadhodil myšlienku o spojení týchto dvoch kapiel.O pár dní sa teda Balki s Kremom idú pozrieť na skúšku kapely O2H, a dohodnúť fúziu. Ich skúšobňa bola v miestnej škole, a po kráčaní k nej sa odohráva nasledovný dialóg :
Balki : "Hej, Nirvana tu hraje v rádiu, počuješ to ??"
Kremo : "Jou, to je asi fajn škola."
Balki : "Hm, ale nejak nepočuť tú kapelu mastiť, dúfam, že majú dnes tú skúšku ..."
...o 50 metrov bližšie ...
Balki : "Do piče veď to hrajú oni ..."
Kremo : "No do piče ..."
Plán o fúzii trval presne až pred dvere skúšobne. Keď počuli túto kapelu hrať a videli, ako ďaleko sú títo típci hudobnou vyspelosťou od nich, otočili to a zbabelo zdrhli. "žiadna fúzia nebude !" - vysolili na Dida, a to z dôvodu, že ehm .. blabla .. my sme lepší a ...blablabla ... ehm ... proste úplne kecy. Na počudovanie všetkých, Dido na to skočil, opustil kapelu na "vysokej" úrovni s aparátom, skúšobňou, vlastnými songami atď., a pridal sa k dvom totálne začínajúcim amatérom, ktorí nemali nič a ani len nevedeli, čo by to vlastne chceli hrať.
Ako prvá padla za obeť skúšobňa v pivnici v dome u Didových sarých rodičov, v Betlanovciach. Keď sme tam prvykrát vošli, a videli tie bicie, aparáty a všetko, tak sme boli doslova chvíľu v piči a čumeli s otvorenými hubami a trasucími sa rukami. Prekvapenie bolo aj to, keď Balkimu Didov foter naladil gitaru - "Ty kokos, to až tak vysoko ??? To jak mám hrať ...". Počas skúšky zažili šoky aj obyvatelia domu, ale trošku iného rázu. Keď nám v jednom momente počas - neviem ako by som to nazval ale hrania určite nie - jedného songu vošla do skúšobne Didova sestra (alebo babka, na to si už nepamätáme a nevieme sa zhodnúť), tiež zostala s otvorenou hubou. A s očami plnými zdesenia. Napriek tomu sme boli z prvej skúšky totálne nadšený a odhodlaný rozbiť celú scénu !
Bohužiaľ (možnože aj chvalabohu), Kremo to nevydrži a hneď po prvom rande to vzdáva. Ďalšia skúška sa tak už odohráva iba vo dvojici. Boli sme si vedomí, že nutne potrebujeme nejakého ďalšieho člena. Našťastie sa na scéne objavuje Balkiho spolužiak Miloš, a jeden o druhom zisťujú, že si v sprche pospevujú songy podobného rázu /v tej dobe to bol album Vitaj! od Iné Kafé a prvé albumy Horkýže Slíže/. Jedného odporného školského dňa sa odohráva následovný dialóg :
Balki : "Počúvaj ty vole, zakladám kapelu, mám už aj bubeníka, a potrebujeme nejakého speváka ... čo ty na to ???"
Miloš : "OK."
A tak sa v krásny prvo-májový deň rúti do Betlanoviec nová zostava kapely. V tento deň sme začali dátovať náš oficiálny vznik. Po dvoch skúškach však tento nenormálny randál prestáva Didových starých rodičov baviť, a tak nás doslova vykopnú. (tak nie, bolo to tak, že nám slušne oznámili, že už nejak nabudúce proste nemusíme chodiť). Kapela frustrovaná týmto stavom nevie čo ďalej. Záchranca Dido však prichádza s novým riešením : "Druhý starý foter ma družstvo v Spišskom Hrušove, budeme skúšať tam ! Len musia tam nejak vypratať nejaké veci." To vypratávanie vecí sa však dosť pretiahne, a my sa dostávame do novej skúšobne až na jeseň. Táto skúšobňa bola teda luxusná - bol tam aj koberec ! Čo však čert nechcel, a my už vôbec nie, Balki hneď na prvej skúške v novej skúšobni odpaľuje jediný zosilovač ... A tak nastáva pauza. Medzitým sa zistí, že Miloš zasa až taký dobrý spevák nie je. A tak Balki príde s rezolútnym riešením : "Miloš si kúpi basu a ja ho naučím hrať ! A spievať budem teda zatiaľ ja." A tak aj bolo. Počas nútenej pauzy, ktorá trvala až do marca 2001 sa Miloš poctivo drví na basu. V tej dobe sme nenormálne rozmýšľali nad názvom kapely, a vyberali meno asi z 50-tich úplných doslova že pičovín. Miestna populárna nadávka to však vyriešila. Na jednej hodine sa dvaja spolužiaci otočia na Balkiho, a odohráva sa následovný dialóg :
Spolužiaci : "Počuvaj tu, a prečo sa vlastne nebudete volať "zopsahlava" ??? Balki : A kurva, to je ono ! "ZoPsaHlava" !!!
A názov kapely bol jasný.
ČASŤ DRUHÁ : "Tebe už musí dočista jebať ..." (december 2000 - august 2001)
Píše sa zhruba december 2000, kapela herne stagnuje kôli neodstatku aparátu, Balki ale skladá nové songy o stodvenuly, Miloš poctivo drtí na basu a Dido priberá.
V tomto období sa odohrá dalšia z takmer rozhodujúcich situácií v histórí kapely. Miloš a Balki sa rútia do jedálne na obed. Balki berie žrádlo ako prvý, a kedže je jedáleň preplnená na sračky, s obtiažnostou chytá snáď posledný flek. Prefíkaný Miloš však Balkiho podsadá medzitým, ako sa Balki valí po príbor. Táto akcia znamenala, že sa
gitarista s basákom prestanú rozprávať, a to na kurva dlhú dobu ... s kapelou to tým pádom vyzerá zle.
Medzitým prichádza približne február 2001 a Balki s Didom sa rohodujú, že zatiaľ budú hrať na malom 15W zosilovači. Hneď na to to Miloš vzdáva a chce byť znova kamoš. Všetko klaplo, a najbližšiu sobotu sa už v krutom snehu všetci traja rútia na prvú skúšku s basou. Situácia je otrasná ... gitara, basa a dva mikrofóny su všetky nadrbané v 15W, naštastie ruskom zosíku, mikrofóny navyše visia z lustra, kedže inventár stojany neobsahoval. Dida nevidno. Jeho bicie sa totiž skladali z troch prechodov a dvoch kotlov.
Okamžite sa začína pracovať na vlastných songoch. Ako prvý prichádza na rad "Ku komu patrím ?", v tesnom závese ide "Ryšavý smrad" a "Rozdiel". Kedže skúšobna je vzdialená asi 15km, hraje sa raz do týždna, chodí sa autobusom.
Pred letom 2001, keď kapela začína uvažovať už aj o nejakom amatérskom nahrávaní, nastáva ďalšia významná udalosť. Balki sa spoznáva so SiNNeRom. Ten, čo by požierač svetovej múdrosti a zručnosti, sa po vypočutí Balkiho plánov okamžite ujíma situácie.
SiNNeR : "Kámo, neboj nič, VYROBÍME (!!!) mix, nahráme songy, zrobíme propagáciu, plagáty, cédečká, sláva, prachy, kurvy .... neni problém !!!"
Balki : "Ok."
Balkimu sa vidina mixu z ničoho nič, a teda zároveň nahrávky pozdáva, a tak aj vďaka SiNNeRovému nadšeniu z veci prikyvuje na jeho drísty a hneď najbližšiu sobotu sa ide vyrobiť (ešte raz !!!) mix do garáže u jeho starých rodičov. Čuduj sa svete, ale po celodennom snažení je mix na svete. Sám to doteraz nechápem. Plán bol jasný, hneď na najbližšej skúške na ňom skúsiť nahrať prvé veci. Samozrejme nemusíte sa báť. Mix sa len tak vyrobiť zasa nedá, a tak samozrejme hneď po prvom songu nastáva v skúšobni požiar. Pohotová kapela ho uhasí a nahrávanie sa trošku posunie.
SiNNeR má nový plán.
SiNNeR : "Kámo, nahráme to všetko cez počítač a bude to všetko popiči !!!"
Balki : "Tak oukej ty vole."
Medzitým kapelu zastihne správa, že musia opustiť momentálnu skúšobňu. Ale žiadny strach, iba o miestnosť ďalej, pretože táto sa ide prerobiť na neakú izbu nebo co, ale vedľa je iná.
Pracovník družstva : "No len hlapci tu sebe zoberce tote veci a prenešce si to vedľa tam do totej miestnosti v rohu. To budzece mac paradňe, šak to dvaraz taka veľka jak toto tu."
ZoPsaHlava : "Oukej, paráda."
Paráda až dovtedy, kým tu dva krát vačšiu miestnosť neotvorili. Bola nasračky, ale keď hovorím nasračky tak to myslím nasračky až po samí vrch zaprataná všetkým, čo vás len môže napadnúť. Jednoducho čistý brutal. A čo je najhoršie : Nebol tam ani koberec !Tak sa deň skúšania zmenil na deň pratania, celý čas poctivo makáme aby bola nová miestnosť čo najskôr skúšobniteľná. Skutočne je tvorená vlastne dvoma
miestnosťami, kde sme do jednej umiestnili kapleu a v druhej bolo kopec postelí. Balki a SiNNeR už majú pred očami tie párty. A čo je hlavné, priestor vyzerá veľmi pozitívne na prípravu štúdia.
Tak sa aj stalo, a najbližší víkend sa rútime s komplet počítačom do Hrušova. Miloš má za úlohu zobrať všetko ostatné, a Balki monitor, ktorý SiNNeR nesie v rukách cez pol mesta na autobusovú stanicu. Boli to jednoducho kruté časy. K dispozícií je zatiaľ 5 songov, kapela sa rozhoduje nahrať všetky, počnúc už zmieňovanými "Ku komu patrím ?", "Konečne chcem !" a "Rozdiel". Keďže je však Dido neaký nervozný a všetky jeho party nahráva na x-krát, výsledok prvého víkendu je zatiaľ hovno a dve odpálené zvukové karty. Vlastne áno, máme prvú verziu "Ku komu patrím ?". SiNNeR s Balkim chodia v ten večer po celom meste s walkmanom a púšťajú to každému, koho stretnú. Na počudovanie sa ľudia celkom čudujú, že to nie je až také zlé, a ba priam že je to celkom dobré ...Na ďalší víkend sa však už všetko dokončí a tri songy su nahraté. Sedíme pred družstvom, balímne miestne baby, okná dokorán a z PC revú naše tri veci v kuse dookola. Miestej partii hrušovčanov sa zdá, že sme gengstri a chce nás zajebať. Zdrháme včas.
Na ďalší víkend kapela plánuje dokončiť nahrávanie zvyšných dvoch songov, ale v priebehu týždňa SiNNeR oznamuje nečakanú vec :
SiNNeR : "Hoši, zdrhám z domu, nemožem už tento víkend, idem do Blavy na bicykli ..." (Spišská Nová Ves - Bratislava cca 350 km).
ZoPsaHlava : "Tebe už musí dočista jebať."
Ďalšie nahrávanie sa teda nekoná. Namiesto toho presvedčíme nášho kamoša Bura (text "Ryšavý smrad, Ideál ...) nech zoberie kameru, a natočíme masakrálne video.
Kapela : "Zober kameru a natočíme masakrálne video."
Buro : "Ok."
Najbližší víkend natáčame v Hrušove nepublikovateľné asi 2-hodinové video. Jediná smola je, že po jeho požičani jednému kamošovi (Dodo Šivec) sa kazata nevracia v pôvodnom stave. Naopak prvá a najlepšia polovica videa je zmazaná. Kópia neexistuje. Je to obrovská nemateriálna strata ...
SiNNeR sa medziým vracia z Blavy, samozrejme opäť na bicykli a potiahne si to ešte tých pár kilákov rovno do Hrušova, kde má kapela jednu z ďalších skúšok. Priniesol foťák a tak sa celí naradostení fotíme. SiNNeR má nové plány a vízie. Začne makať na propagácii kapely. A skutočne. 3 songy sa "vydávajú" ako prvé oficiálne demo s názvom "ZPH". SiNNeR vyrobí množstvo propagačných materiálov od ZoPsaHlava nálepiek až po ZoPsaHlava plagáty. Dokonca spíše zmluvu o podmienkach medzi členmi kapely. Je to ťažko uveriteľné, ale táto zmluva dokonca obsahuje podiely zo ziskov. SiNNeR čoby manažér, technik, a neviem čo všetko (jeho funkciu sme vlastne definovali ako PRODUCENT). si v nej pripisuje slušných 40%
Vďaka týmto SiNNeRovým printovým a internetovým šialenstvám sa kapela ZoPsaHlava začína pomaly dostávať do povedomia ľudí v okolí a začína sa dokonca stávať celkom známou. A to bez toho, že by odohrala jediný koncert. Každý už o nej počul, ale nikto ju ešte nevidel ...ČASŤ TRETIA : "Palte stade do piče!" (september 2001 - marec 2002)
V septembri roku 2001 nastáva pre kapelu ďalší dôležitý okamih. Po dlhom prehopváraní sa Balkimu podarilo presvedčiť svojho dobrého kamoša Toma, aby vybavil od svojho deda požičanie garáže za účelom skúšobňe. Výmenou za to mal byť pre Toma post druhej gitary v rozbiehajúcej sa kapele. Tento zlom znamenal, že kapela sa razom sťahuje z ďalekého Spišského Hrušova priamo do vlastnej domoviny.
Garáže pri Židovskom cintoríne, čo by liaheň kapiel novoveského undergroundu, našej formácií nekompromisne vyhovujú, keďže poslucháčom za plotom už nevadí skutočne nič. Priestor si máme deliť s prívesným vozíkom. Nastal však malý problém - jedného pekného dňa počas sťahovania vecí sa zisťuje, že v danej garáži nie je vec veľmi potrebná, a to elektrická energia! Našťastie je s nami dobre známi expert
z minulého dielu, ktorý by sám seba nezaprel a už mal aj vymyslené riešenie pre nás zúfalej, nepochopiteľnej a hlavne neriešiteľnej situácie ...
ZoPsaHlava : "Do piče veď tu není elektrika vám jebe ta čo teraz ??? Sme v piči!"
SiNNeR : No problem. (ešte raz a pomaly sa zamyslime nad daným problémom a následnou SiNNeRovou reakciu : "No problem." - !!!!!)
Je to neuveriteľné, ale večer už kapela bez problémov skúša v novej garáži aj so svojou elektrinou. Tu je vysvetlenie : Tomovci majú ešte jednu garáž, ktorá bola asi o 10-15 garáži vedľa, našťastie v tej istej uličke a s elektrinou. Tomo zohnal kľúče, a aj keď veľmi nerád, pustil SiNNeRa dnu. SiNneR pekne nastrihol káble, potiahol nový cez odpadovú rýnu a šlehol vývod do našej novej garáže. Doteraz nepochopím, ako to vlastne mohol v tej dobe dokázať a ako je možné, že sa pri tom nikomu nič nestalo. Každopádne, fungovalo to.
Hneď prvý večer je pripravená skúšku sledovať celkom slušná skupinka kamošov. Ich otvorené huby a potlesk po každom songu hovorí za všetko
Pravda je taká, že všetci sa prišli pobaviť na debiloch, čo si myslia, že sú kapela, ale na naše šťastie, moc im to nevyšlo. V tej dobe sme totiž už skutočne trošku vedeli hrať, a mali sme už aj celkom početný repertoár vlastných vecí. Okrem kamošov sa začínajú v garáži objavovať sem tam aj rôzni hudobnící z iných kapiel, vďaka čomu s naše meno rozširuje ešte o trošku viac, a my si vlastne začíname získavať aj trošku malinkého rešpektu. Alebo takto : ostatní nás museli zobrať na vedomie.V tejto garáži skúšame plní nadšenia takmer každý deň. Ruka v ruke so skúšobňou je ale garáž často využívana aj ako miesto pre dosť drsné párty, kde sa sem tam ničia naše drahé veci. Kapelu to začína pekne štvať a rozmýšľa o novom fleku. A dlho ani nemusela. Tomov dedo nás vyhadzuje sám. Trochu sa divíme, pretože sme si mysleli, že všetko je s ním dohodnuté. V skutočnosti to však bolo tak, že Tomo nás nasťahoval do garáže ilegálne. Jeho starý rodičia chodili do mesta iba na zimu a práve v našej garáži parkovali svojho bieleho Favorita. Dedo odrazu prišiel a všetko zistil.
Dedo : "Palte stade do piče."
ZoPsaHlava : "OK."
Tak či tak, toto miesto pre nás znamenalo veľmi veľa, aj keď sme tam strávili iba mesiac a pol. Na garáž č. 55 niky nezabudneme ...
Opäť ale máme šťastie, pretože aj tentoraz máme náhradný plán. Ďalšie sťahovanie smeruje do garáže pri rodinnom dome u Miloša. Táto garáž je vlastne dvojgaráž, v jednej polovici však parkuje auto - čo je však dobré, pretože tam tuším nebolo svetlo, a my si svietime otvoreným autom.
Jedného pekného večera sa kapela dozvedá, že ju čaká prvý koncert! Balkimu to oznamuje náhodný kamoš večer v meste. Vraj to vybavil kto iný ako SiNNeR. A tak aj bolo. SiNNeR nás nejakým zázrakom dostal na akciu zvanú "Ďeň študentstva", konajúcu sa v DK v SNV, 17.11.2001. Celý odrovnaný z tejto udalosti, a síce prvého koncertu, skúšame v garáži ako šialený. Na vytúženú udalosť sme sa rozhodli odlíšiť sa farebne vlasmi, Balki blond, Miloš červená, Dido dokonca zelená
Keďže je to náš prvý koncert, máme samozrejme Šťastie aj v lose, a hráme ako prvý, vedľa už známejších kapiel ako Jakutin a Scorbut, dokonca už vtedy veľmi známych punkáčov Decis a dnes už neexistujúcich The Strangers a Qualludes. Balki nechápe, že kombo na pódiu nemá buster, zachráni ho kolega z Jakutinu a jeden mu požičia Hneď prvý song (Štýl) totálne kurvíme, Didovi odletí šľapka. Sme ale zarazený potleskom ľudí. Bola ta ešte doba, keď predsa len sme boli mladší, ako väčšina publika, a tak to naozaj nebolo jednoduché. Kopec kamošov nás však podržalo, vytvorili nesmierny kotol, my sme sa vrátili do deja a odohrali primeranú show. Hneď prvý koncert, potlesk a to, že nás naživo videlo asi 300 ľudí, sa dá považovať za úspech. Metalisti a raperi nám podávajú ruky a hovoria, že si mysleli, že sme čistí kokoti, ale že vôbec to tak nie je.Celá táto udalosť bolá zachytená na VHS, a dodnes je zachovaná.
Vo febrári 2002 sa v našej skúšobni nejakou náhodou ocitá starý magnetofón. Rozhodujeme sa, že si nahráme skúšku. Bola tam totálna zima, prsty sme mali úplne skrehnuté, no nahrávka vypáli tak neuveriteľne energicky, až z toho vzniká naše druhé demo - nazvali sme ho "ZoPsaHlava live - ?Neopunkové? šialenstvo" a na svet sa dostáva tuším 11.2.2002. Kazetá sa množí len úplne minimálne, skôr sa požičiava, ale kapelu to opäť posúva niekde ďalej. Sme veľmi spokojní. Milošovým rodičom však taktiež došla trpezlivosť, a my prichádzame aj o túto skúšobňu. Veci si nejak rozoberáme medzi sebou, pretože tentokrát hneď náhradu nemáme. Pauza nám v podstate vyhovuje, pretože v tomto období Balki a Miloš maturujú, a tak nastáva asi polročná pauza ...
ČASŤ ŠTVRTÁ : "Nám je to jedno!" (máj 2002 - september 2003)
Jakožto Balki a Miloš inteligentní to chlapci, obidvaja v klidu prejdu cez tie trápne matury. Konečne po starostiach, a tak sa vracia všetká pozornosť späť k muzike. Nová skúšobňa nám ale nie a nie prísť do cesty. Jedného krásneho júlového dňa sa však dozvedáme, že o pár dní hráme ďalší koncert, tentokrát v kultovom pube KAMEŇÁK. Aj keď ma zabijete, netuším, kto nás tam chcel. Každopádne na plagáte sme boli napísaní najväčším písmom. (zrejme akože najväčší kokoti). Nasleduje záchranný plán, okamžite berieme veci a presúvame sa opäť do starej známej skúšobne v Spišskom Hrušove na družstvo. SiNNeR tlačí naše vlastné plagáty, kde to vykreslí, že je to vlastne náš koncert s nejakými hosťami, pritom organizátorov, hlavné hviezdy a ďalšie kapely dal len do zátvorky, poprípade ich úplne vynechal.
V deň D sa valíme zo stanice rovno na koncert. To ešte netušíme, aká kokotina nás dnes večer čaká. V klube na dvore nás víta gitarista kapely DECIS Rišo :
R: "Nazdar, vy ste ZoPsaHlava hej?"
ZPH: "Jasne noa."
R: "Nemáte stojan na mikrofón náhodou?"
ZPH: "Ta hej máme v skúšobni" (už to, že tým stojanom sme mysleli nejaký vešiak alebo čo sme najnovšie používali, svedčí o genialite a zmysluplnosti našej odpovede)
R: "A to je kde?"
ZPH: "V Spišskom Hrušove."
R: "Jebte na to."
Hráme ako prví. Balki pred koncertom ladí gitaru. Praskajú mu 3 struny. Odpálime prvý song a Balkimu praskajú ďalšie tri. Ludia majú o zábavu postarané. Niektorí sa dokonca vážne rehlia. Aby toho ešte nebolo dosť, Balki zhadzuje požičaný gitaorvý efekt ZOOM 505II (v tej dobe najnovší typ!). Rišo je nasratý. Zvuk sa začne kurviť. Zrazu z toho vyplynie, že spevák musí stáť tak trošku za rohom, aby sa to nekurvilo. Diváci sú z toho v piči. Približne od polovice aj tak nefunguje mikrofón. No show ako lusk. Tento koncert bol opäť celý zaznamenaný na video, kamera sa však ihneď nato pokazila, a tak toto video vlastne nikdy nikto nevidel. Veľká škoda.
Čas ide ďalej, a Balki so SiNNeRom, čoby frontman a producet, sa vydávajú odpočinúť si na dovolenku v podobe čundra, smer Šírava. SiNNeR nezaháľa, a ako správny producent pripraví dostatočné množstvo reklamných letákov. Ale pozor. To neboli len tak hocijaké letáky. Boli to plagáty, na ktorých bolo dosť nekompromisne vysvetlené, čo sme to my za banda, a pri trošku lepšom zapozeraní ste si nemohli nevšimnúť skrytý vulgátny reťazec.
Toto sme lepili po celom východe Slovenska. Veľmi originálny spôsob, ako sa v ešte v podstate neinternetovej dobe dostať do povedomia. SiNNeR to má premyslené dokonale. Napíše o tomto plagáte pobúrený článok a chce ho uverejniť v miestnom mesačníku. Tomu, lidi, říkam totální schýza. Neviem, ako tento pokus dopadol a ani nechcem vedieť. SiNNeRov pobúrený článok zde :
Prichádza september a s ním ďalšie stupídne voľby do slovenského borde... parlamentu. Pri tejto príležitosti organizujeme opäť v priestoroch Kamenného dvora koncert so spriaznenou kapelou Jakutin s názvom: "NÁM JE TO JEDNO!". Kto si ešte spomenie na tú dobu, určite spoznáva paralelu s jednou reklamnou kampaňou. Koncert sa koná presne 21.septembra 2002. Tentokrát struny nepraskali. Príliš štedrá čašníčka a nejakí dnes na počudovanie poskromnejší kolegovia spôsobujú Balkiho totálnu indisponovanosť.
Čašníčka : Tu máte nejaké piva chlapci ... (plné dve tácky pív)
Balki : Dá si niekto pivo??
Ostatní kolegovia : ... nikto nič ...
Balki: OK.
Tento koncert s nami odohrá aj navrátilý gitarista Tomo, ktorý Balkiho nenecháva v štichu a s pivami ho dobehuje. Koncert sa hral na dve kolá, my sme otvorili prvé, ktoré sme ešte celkom zvládli. Nasledoval Jakutin. Potom sme mali prísť znovu na rad my, To už ale Balki s Tomom ledva vidia na oči, a nie sú schpní ani len začať prvý song. Miloš s Didom nasratí odchádzajú z pódia. Naši zvyšní dvaja hrdinovia sa ešte pokúsia o spoločnú inštrumentálnu vec, ale na to už majiteľ podniku vypína elektrinu (vraj kôli nevydržateľným zvukom) a podnik obsadzuje polícia. Po tomto koncerte sme navyše prišli aj o jeden mikrofón, ktorý si zrejme požičal nejaký dobrák. Voľby vyhráva HZDS.
V novembri odohrávame koncert pri príležitosti ďalšieho ročníka Dňa študentstva v Dome Kultúry. Tento rok sa zúčasnili už len 4 kapely a asi o polovicu menšia bola i návšteva, čo značilo začínajúci úpadok novoveskej undergroundovej scény. Tentokrát sme mali šťastnejší los a hrali sme tretí. Koncert v klidu. Akurát Miloš sa sťažoval, že pod pódiom stoja nejakí dvaja kokoti a celý čas na neho kričia, nech ide do piči. Balki koncert odohraje s pekným monokľom, ktorý mu uštedril zrovna deň predtým jeden pekný krátkovlasý výšportovaný chlapec vo vysokej obuvi, maskáčoch a obojstrannej bunde.
V tom období je už naskúšaný materiál na celý plnohodnotný album, ale plány o jeho nahratí sú zatiaľ veľmi nekonkrétne. Stále sa skúša v Spišskom Hrušove, kde nám medzitým niekto vtrhne do skúšobňe a kradne nám aj druhý mikrofón. Balki sa snaží situáciu riešiť, a tak všade vypisuje inzeráty ohľadom prenajatia garáže. Každý však cúvne, keď sa dozvedá, že v garáži nebude parkovať auto, ale banda punkáčov. Jedného dňa sa však ozýva starší pán, ktorý chce prenajať garáž na našom starom známom Židovskom cintoríne a predstavte si - zrovna v tej istej uličke, ako bola predtým naša bývalá 55-ťka! "Toto musí výjsť!" - vraví si Balki a starému do telefónu zatají, že ide o kapelu. Hneď ďalší deň sa už stretávajú pred garážou. Starý dedo, ktorý už bol evidentne troška podgurážený okamžite začína vysvetľovať:
Starý ď.: No ta kukaj tu, to tu mušiš prisc s tym autom tak, že by ci toto nezavadzalo, a mušiš mi ho nehac otvorene, že ja sebe ho vycahnem, bo dolu mam pivncu .."
Balki : Ehm, to je v pohode, ja tu nebudem parkovať auto ...
Starý ď. : Jak že ne a co tu chceš robic???
Balki : No ja tu budeh ehb... hrať ,,, ehhm eh .. s kapelou bhhh ...
Starý ď.: Co tu budzeš???!!
Balki : Ja tu budem hrať s kapelou.
Starý ď.: (kričí na chlapov v garážach obďaleč) Hej, sce to čuli co tu chce mac??? Že vraj kapelu!!!
Chalpík obďaleč (nikto iný ako starý známi típek s decibelometrom, našťastie Balkiho nespoznáva) : Hej tu raz už skušala kapela, tu oproci, ZoPsaHlava še volali!! Ta to bul randal!!!
Balki : (už mu redne) : Jaj tak to my nieee, my hráme ľudovky ...
Starý ď.: No sluhaj, mne tu už kamaraci kus opili neška, ta dobre, rob sebe tu co chceš, len nech je poradek ..."
Balki : To je jasné.
A tak to klaplo! Nebolo to síce ideálne prostredie, pretože starý dedo sa nechcel z garáže úplne vypratať, takže sme ju mali tak trošku napoli, navyše bola plná zbytočného haraburdia, čo nám trošku obmedzovalo priestor, ale isté bolo, že od apríla 2003 je garáž č.34 naša nová skúšobňa!
V auguste tohto roka chceme zorganizovať garážový koncert, kde by vystúpila ZoPsaHlava, a ako predkapela GARÁŽ 34 - čo bol Balkiho bočný projekt, ktorý medzitým v garáži spontánne vznikol v rámci dennodených "seánsi" s kamošom Marcelom (bicie).
SiNNeR s Balkim opäť všetko premyslia, koncert riešia ako súkromný, pre pozvaných hostí, vstupenka stojí 10Sk a je to zároveň aj tombolový lístok! Prvá cena: chlast, druhá cena: chlast, tretia cena: chlast. Pivo stojí na mieste 10Sk. Snažíme sa vybaviť aj ochranku, ale toto však neklapne. Aparatúru požičiavame z Domčeka. SiNNeR vyrobí neskutočnú scénu - vytvorí brutálne osvetlenie, ktoré poskladá tuším z kartónov a špagátov (už nám to ani neprišlo divné), pódium je vymakané!
Ľudia postupne prichádzajú, vyzerá to na kurva dobrú akciu ... Čo ani ten čert kurva ale nechcel, presne v momente začiatku koncertu sa spustí obrovský lejak! Miloš s Didom nasadajú do auta a zdrhajú, my ostatní máme čo robiť, aby sme zachránili aparáty. Akciu presúvame dnu do garáže už skutočne len pre pár vyvolených hostí, tombola sa vylosuje a všetko sa vypije. SiNNeR s Balkim sú totálne frustrovaí, ked ich dlhotýždňová robota vychádza nazmar. Nevzdávajú sa však, a celú akciu presúvaju o týždeň neskôr. Na plagáte je symbolicky preškrtnutý upršaný mráčik:)
To ešte ale netušia, že na budúci týždeň už budú mať úplne iné starosti. SiNNeR s Balkim a pár ďalšími kamošmi sa náhle rozhodujú, že odchádzajú za prácou do Prahy. Balkiho plán je pol roka, aby si stihol zarobiť na nový nástroj. Jeho pobyt sa však naťahuje, a kapela začína stagnovať. Teda minimálne koncertne ...
ČASŤ PIATA : "Marošov močový mechúr ..." (jún 2004 - polovica 2005)
Píše sa jún 2004. Kapela je na bode mrazu už viacmenej takmer 9 mesiacov. Hudbychtivý Balki nechce zaspať na vavrínoch ani v Prahe, ale jeho zopár pokusov pridať sa k nejakej miestnej kapele vždy skrachovalo - buď to z dôvodu úplnej štýlovej odlišnosti, alebo drogovej indispoícii všetkých členov. Dido taktiež nezaháľa a bicie schopnosti utužuje s rôznymi formáciami - zo zúfalstva sa dokonca podujal robiť živé bicie nejakým hiphoperom!!! Miloš asi priberá.
Balki nemieni nechať túto situáciu len tak, tvrdo maká a nakoniec dospeje k jednoznačnému rozhodnutiu : ZoPsaHlava musí nahrať album! Vyriešili to tri telefonáty : Didovi, Milošovi a Rišovi Gužákovi do spišskonovoveského štúdia RUNNER. Dido aj Miloš napodiv súhlasili, a Rišo mal taktieť voľný požadovaný termín, a tak bola vec dohodnutá! Balki okamžite začína ešte v Prahe pracovať na booklete, a tak za pomoci dobrého kamoša - fotografa Michala Kalistu a spolubývajúceho - figuranta Maroša Hospúdku (štiaci chlapík na prednej strane bookletu), sa album nezadržateľne pripravuje, zatiaľ aspoň po hmotnej stránke. Mimochodom, foto na booklet sa robilo takpovediac "cez cestu", presnejšie cez jednu riadnu magistrálu na pražskom Smíchove. Ľudia v autách pechádzajúcich okolo z toho mali riadnu show a Marošov močový mechúr tiež.
Začiatkom júla Balki konečne prichádza späť na Slovensko, kapela sa okamžite koncentruje, pretože nahrávací termín je dohodnutý už o dva dni. Z toho vyplývajúce dve skúšky po takmer ročnom stagnovaní teda skutočne nie sú veľa, ale kapela ich využíva totálne na plno a do štúdia odchádza v podstate dobre pripravená. Vybratých je všetkých 13 songov (ktoré boli ešte doplnené o Didríkovské intro a outro priamo na pľaci počas nahrávania), ktoré tvorili doterajší repertoár kapely. (z neskoršieho pohľadu je vidno, že album sa nahrával, čo sa týka myšlienkovej časti, takpovediac "po funuse". Songy, ktoré boli zložené v období rokov 2000-2002 už v skutočnosti nie celkom odrážali súčasné myšlienky a život hudobníkov - teda až na Dida, vďaka jeho 4-ročnému vekovému odstupu bol práve on maximálne aktuálny ... DVE NULY bola vlastne jeho aktuálna generačná výpoveď:).
Takže presne 7.júla sa kapela ZoPsaHlava prvýkrát ocitá v profesionálnom nahrávacom štúdiu. Tesne sa míňa s vtedy už novoveskou punkovou legendou DECIS, ktorá tu práve dokončovala svoju tretiu platňu. (tesne sa míňa = decisáci musia opustiť gauč, aby sme si mali kde sadnúť my. Spevák Pacho to vtedy jasne komentoval slovami : "A ja tu už vobec nemušim byc ..." - kto pozná outro z ich albumu "Najvyšší čas", chápe, čo je vo veci:).
Stále naivná partička troch amatérskych punkových hudobníkov si myslí, že album stihne kompletne nahrať a zmixovať za pouhé dva dni. Tvrdá realita však naplno začína vychádzať najavo v druhý krásny slečný nahrávací deň, ktorý sa pomaly blížil ku koncu, pričom stále neboli nahraté všetky spevy, o nejakom mixovaní, či nedajbože mastrovaní zďaleka nemôže byť reč. Tým pádom sa otvára aj finančná stránka. Len čo sa zisťuje, že nahrávanie si bude vyžadovať ďalší čas, vyplýva na povrch aj ďalšia zaujímavá vec, s ktorou sa nepočítalo - inflácia spôsobila takmer zdvojnásobenie ceny za hodinu nahrávania oproti roku 2001, keď tu bola kapelka na exkurziu:)
"A kurva ...", vraví si v duchu Balki, ktorému je jasné, že na platenie je tu zo všetkých troch členov sám.
"A kurva ...", myslí si Rišo, keď mu dochádza, koľkí členovia sú tu na platenie ...
Našťastie nebojte sa, po veľmi rozumnom Rišovom návrhu a veľmi rozumnom Balkiho súhlase (pravdupovediac inú možnosť aj tak nemal), vzniká dohoda, že album bude nahratý a zmixovaný za 11500 korún slovenských, nech si to vyžiada aj ďalšie dva dni navyše (rozumná dohoda = prvotna predstava kapely 6500Sk, reálny cenníkový kalkul 15500Sk). Medzitým obstaráva tlač bookletov Balkiho brácha Tomáš. Vtedy sme ešte netušili, že čoskoro sa jeho meno začne v tejto histórií spomínať o dosť frekventovanejšie.
Amíci majú 4.júl, ZoPsaHlava má 14.júl. V ten deň je totiž konečne všetko hotové, a svetlo sveta uzrel prvý oficiálny album "DVE NULY". Jeho cena bola stanovená na 100Sk pre všeobecne punkáčstvo a 50Sk pre známych. Náklad bol 50 kusov.
Balki, Dido a Miloš sedia v aute, počúvajú výsledný efekt, a sú totálne naradostení. Sem tam hodia nejaký podpis a venovanie do CD pre verných fandov. To je lajf.
Keďže v tej dobe ešte zďaleka nie je rozšírené internetové sťahovanie muziky, 50 kusov sa napriek stále nie veľkej známosti kapely rýchlo rozpredá. Neskôr bolo ešte dorábaných mnoho kusov ...
Pár dní sa kapelka ešte naradostene prechádza po meste, rozáva CD a zapíja tento veľký krok. Ešte sa stihnú spraviť dokonca celkom pekné kvázi promo fotky. Tu sa ale pekné obdobie znova končí. Balki odchádza späť do Prahy, Dido sa vracia k raperom a Miloš sa muzike ako takej prestáva venovať celkovo.
Balki v Prahe ale naďalej nezaháľa, a vytvorí aspoň úplne nový web kapely, ladení do DVE NULY-dizajnu. Ako plynul čas a ľudia ohlasovali veľmi pozitívne ohlasy - čí už na spoínanom webe alebo ručne stručne, členov kapely (teda minimálne Balkiho a Dida) to stále viac povzbudzovalo k ďalšej tvorbe. Objavujú sa prvé nové veci - Štýl II, V maskách, To sa Vám žije, ktoré už Balki s Didom o stošesť nacvičujú v decembri 2004, žiaľbohu už bez Miloša, ktorý akosi stále nejak nemá čas ...
V tom čase sa už ZoPsaHlava delí o skúšobňu s novou mladou začínajúcou kapelkou ROZDIEL, ktorú tvoria traja členovia, a čudujsasvete, jedným z nich je Balkiho brácha Tomáš, ktorý - opäť čudujsasvete - obsluhuje zrovna basu! Áno áno, presne toto napadlo aj nás:) V decembri 2004 už teda Tomáš zaskakuje na base Miloša, vehemente tvrdiac, že iba dočasne, že on má vlastnú kapelu. (v budúcnosti sa ukáže, že podobné veci sú asi pre kapelu osudom súdené). Tomáš dobre pozná repertoár DVE NULY, takže skúšky sa rozbiehajú od začiatku naplno, zároveň sa skúšajú nové veci. (z tohto obdobia pochádza prvá live verzia klipu "V maskách" - ten možno zverejníme niekedy keď budeme písať nejaké pamäte
. Na Tomášovi vidno krok vpred, čo sa technickosti týka, a taktiež jeho nadšenine pre muziku je oproti Milošovi grandiózne. Balki s Didom sú definitívne rozhodnutí :Balki : Dido?
Dido : No.
Balki : Miloš končí a hrať bude Tomáš.
Dido : Temeraf.
(Milošov nezáujem o vec v tej dobe dokáže v budúcnosti zaujímavý fakt, keď pri stetnutí s Balkim okolo roku 2007 v Prahe položí nasledovnú otázku : "Vy ste ma kedy vyhodili z kapely??" - no tomu hovorím No ty kokot.)
Tomáš ešte dlho na plné pecky odoláva, no po neprestajnom prehováraní tento boj musí vzdať. Aj keď novú zostavu dátujeme od decemba 2004 (preto sa Tomáš na dobových fotkách snaží tlačiť do neviditeľného ústrania), prepnutie na plné obrátky nastáva v Tomašovej hlave až v polovici rokuu 2005. Kapela ROZDIEL žiaľ (teda ako pre koho) tým pádom končí. Nová zostava je tu a s ňou aj nová chuť robiť nové a kurva dobré veci!
... koniec 5. časti .... (šiesta časť bohvie kedy !!!)
V súčastnosti už kapela nehrá
ale ĎAKUJEME za 10 rokov kvalitnej hudby...
