Re: Všetko o vegetariánstve/vegánstve
Napsal: 29 pro 2018 08:47Jedným z najobľúbenejších argumentov odporcov vegetariánstva je, že mäso jedli naši predkovia a preto ho musíme jesť aj my. Tvrdenie, že naši predkovia konzumovali mäso, je samo o sebe mätúce – záleží na tom, ako ďaleko do histórie chceme zájsť. 5, 4, 3, 2, 1 milión rokov naspäť? V náleziskách druhov Paranthropus boisei, Ardipithecus kadabba a Kenyanthropus platyops sa nenašli prakticky žiadne dôkazy o tom, že by títo naši predkovia konzumovali mäso. Odborníci tiež predpokladajú, že mäso nekonzumovala väčšina zástupcov niektorých druhov rodu Australopithecus. V rôznych náleziskách 50 000 rokov starých obydlí neandertálcov v Španielsku sa našli veľké rozdiely ich potravy. Kým v niekoľkých oblastiach bolo objavených mnoho zvieracích kostier a iných dôkazov o konzumovaní zvierat a kanibalizme, v iných oblastiach ani jedna. DNA rozbory zubného povlaku kostier nájdených v týchto „vegetariánskych oblastiach“ potvrdili absenciu pozostatkov cudzích živočíšnych prvkov.
Rozmach vegetariánstva z nábožensko-etických dôvodov sa datuje na najmenej 6 tisíc rokov pr. n. l. (podľa niektorých vierovyznaní je to omnoho hlbšie v čase) a do Európy začal prenikať najmä z Ázie a severnej Afriky. V Európe sa však vegetariánstvo rozvíjalo aj nezávisle. Antickí autori popisujú kraje (alebo dokonca celé národy), kde sa žilo vegetariánsky. Neskôr, napríklad Hekataios z Milétu (cca 550 – 480 pr. n. l.), dokumentuje, že obyvatelia Trácie (súčasné severovýchodné Grécko) vôbec nejedli mäso. Himalájski Hunzovia boli tisícročia vegetariánmi, až donedávna, kedy im civilizácia naservírovala výdobytky pokroku (vrátane steakov) a oni začali chorľavieť a vymierať. Hunzovia sú jedno z tisícov domorodých etník po celej Zemi, ktorých postihol rovnaký osud, podobne ako obyvateľov andskej dediny Vilcabamba, saharských vegánskych kmeňov etnika Tubu a ďalších. Ostatne, veľa starovekých básnikov a filozofov podpisovalo etický aspekt vegetariánstva (alebo dokonca žilo vegetariánsky), napríklad Zarathuštra, Pytagoras, Sokrates, Platón, Plútarchos, Hippokrates, Ovídius, Seneca, Diogenes zo Sinópy a iní.
Podobných príkladov je na hrubú knihu. V tomto článku nemám za cieľ vyhľadávať „vegetariánske“ národy a kmene minulosti a súčasnosti, týmito príkladmi som chcel iba naznačiť, že tvrdenie, že všetci naši predkovia jedli mäso, je nezmysel. V histórii ľudstva boli vždy skupiny, ktoré z najrôznejších dôvodov mäso nekonzumovali. Samozrejme tvrdiť, že napríklad taký australopitek afarský nejedol zvieratá z etického presvedčenia, by bolo skutočne smiešne. Ale z vývojového hľadiska je úplne irelevantné, z akého dôvodu ten-ktorý druh, národ alebo kmeň mäso nekonzumoval.
Konzumovanie mäsa nám vraj počas nášho vývoja pomohlo zväčšovať objem mozgu a umožnilo prežiť a vyvinúť sa do dnešnej formy. Štúdie, ktorých výsledky boli publikované v roku 2011 (v českom internetovom článku pod názvom „Konec jedné hypotézy: Maso nás neudělalo chytrými“), nepotvrdzujú hypotézu, ktorá tvrdí, že mäso nás urobilo „múdrymi“. Faktom však je, že naši predkovia si často krát museli zvieracím a ľudským mäsom dopĺňať živiny, ktoré mali v iných formách lokálne k dispozícii nedostatočne. Iba pri prísune zdraviu potrebných živín sa môže organizmus a teda aj všetky orgány, vrátane mozgu, správne vyvíjať. Naši predkovia žijúci výlučne z lokálnych surovín nemali priemysel, trhy, obchody, e-shopy. Dnes máme v obchodoch plné regály neživočíšnych jedál, ingrediencií, nátierok, pomazánok, ovocia, zeleniny, orechov, strukovín, obilnín, semien, bylín a iných plodín (a výrobkov z nich), rias, nápojov a prírodných výživových doplnkov z celého sveta, ktoré nám plnohodnotne naplnia hladinu všetkých živín v našom organizme.
Existujú takmer obhájiteľne zdokumentované prínosy, ktoré v praveku priniesol pre náš druh náš spôsob získavania mäsa. Lov našim predkom postupne (hovoríme o desať tisícoch rokov) zdokonaľoval zručnosti a verbálne aj sociálne správanie. Čím zdokonalí naše zručnosti a verbálne, sociálne a vedomostné schopnosti náš vzťah k mäsu dnes, keď sa autom odvezieme do klimatizovaného obchodu, v ktorom si položíme do kolieskového vozíka zabité a vykostené zviera zabalené v obale a pri jeho získaní musíme využiť maximálne toľko percent svojho mozgu, aby sme zvládli vytiahnuť z peňaženky správnu bankovku a čakali na výdavok vypočítaný kalkulačkou na pokladni? Všetky benefity z nášho historického vzťahu ku získavaniu a konzumácii mäsa sú pre ďalší vývoj nášho druhu nepodstatné. Paleolit je dávno za nami. V otázke etického vegetariánstva a súčasnosti je téma, v akej miere naši predkovia konzumovali mäso, čisto iba antropologickou zaujímavosťou. Alebo si máme snáď myslieť, že keby boli všetci ľudia odteraz vegetariánmi, mozog by nám prestal rásť?
„Človek je predátor“ je základnou dogmou, od ktorej sa odporcovia vegetariánstva odpichujú. Odborne definovať „predátora“ nie je také jednoduché ako by sa mohlo zdať; česká Wikipédia hovorí o predátorovi stručne ako „o živém organismu, jehož přežití je závislé na usmrcení jiného živého organismu, a to z důvodu jeho konzumace“, z čoho vyplýva, že človek predátor nie je, pretože tá pol miliarda ľudských vegetariánov, ktorá obýva túto planétu, by bola patrne mŕtva.
Často počuť frázu „jedz mäso, budeš silný ako lev“, ktorá je vskutku úsmevná, s ohľadom na fakt, že najsilnejším druhom na tejto planéte nie je lev, ale bylinožravce ako gorila, nosorožec, slon… Mýtus, že bez mäsa začneme chorľavieť a začne nám degenerovať svalstvo, je dávno vyvrátený uznávanými medzinárodnými výskumnými tímami, podobne ako ani svetoví medailoví šampióni ako Patrik Baboumian, Carl Lewis, Edwin Corley Moses, Hannah Teter rozhodne nevyzerajú, že bez mäsa umierajú. Pretože ešte nikdy nikto nezomrel kvôli tomu, že nejedol mäso, kdežto existuje veľa chorôb s možnými fatálnymi následkami spôsobených nedostatkom vitamínov, ktoré obsahuje rastlinná strava.
Keď odporcom vegetariánstva dôjdu „argumenty“, vytiahnu žolíka: Hitler bol vegetarián, vy ekofašisti! Tí horlivejší sa to ešte snažia obaliť filozofickými frázami o morálke a k Hitlerovi pridávajú protiváhu mäsojeda Ježiša. Napriek tomu, že tieto výstrelky neberie príliš veľa ľudí vážne (rovnako by mohol hocijaký vegetarián porovnávať napríklad vegetariána Budhu s kanibalom Albertom Fishom), predsa len si dajme do príkladu bežnú populáciu, ktorá tvorí väčšinu obyvateľstva a žije viac-menej rovnakým štýlom, až na to, že jedna časť mäso konzumuje a druhá nie. Takže, ak by sme už chceli rozoberať tú morálku, v tom prípade tá druhá spomínaná časť populácie je, podľa ľahkej matematiky, morálnejšia, pretože sa dobrovoľne vzdáva mäsa, aby nepodporovala zabíjanie. Nech už má k mäsu každý vzťah, aký chce, nikto nemôže vážne tvrdiť, že zabitie nie je nemorálnejšie ako nezabitie.
Mnohí sú presvedčení, že vegetariánstvo je pre náš druh jednoducho neprirodzené. Demagogicky dávajú príkladom severských Eskimákov a navyše tvrdia, že biológovia sa vraj prikláňajú k týmto názorom. Neviem presne, ktorých biológov majú na mysli, ale zaregistroval som, že napríklad Americká dietetická asociácia, Britská Národná zdravotná služba, Svetová zdravotnícka organizácia, Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo, Britská nadácia pre výživu, Americké ministerstvo poľnohospodárstva a desiatky ďalších uznávaných inštitúcií, na základe stoviek vedeckých štúdií, považujú vegetariánstvo (a dokonca vegánstvo) za vhodný životný štýl. Proste, to, čo bolo prirodzené v praveku, nebude prirodzené naveky – nazýva sa to „vývoj“.
Z biologickej podstaty nie sme vegetariáni. Sme všežravci. To znamená, že náš organizmus dokáže spracovať rastlinnú, aj živočíšnu stravu. To ale neznamená, že vegetariánstvo je pre nás neprirodzené, a už vôbec nie, že je nezdravé. Dnes, v 21. storočí, väčšina ľudí (Eskimákov dajme bokom) mäso k životu nepotrebuje. Konzumovanie mäsa je (prerušovanou) súčasťou nášho vývoja v historickom merítku, ale nemá nič spoločné s našou kultúrou, rovnako ako nemá nič spoločné s našou kultúrou kanibalizmus. V súčasnosti už nejde vyslovene o nič iné, ako len o ulahodenie našich chuťových buniek. A tí, ktorí stále argumentujú, že mäso jedli naši predkovia a preto ho musíme jesť tiež, nech sa páči, presťahujte sa do jaskyne a zjedzte svojho suseda.
Rozmach vegetariánstva z nábožensko-etických dôvodov sa datuje na najmenej 6 tisíc rokov pr. n. l. (podľa niektorých vierovyznaní je to omnoho hlbšie v čase) a do Európy začal prenikať najmä z Ázie a severnej Afriky. V Európe sa však vegetariánstvo rozvíjalo aj nezávisle. Antickí autori popisujú kraje (alebo dokonca celé národy), kde sa žilo vegetariánsky. Neskôr, napríklad Hekataios z Milétu (cca 550 – 480 pr. n. l.), dokumentuje, že obyvatelia Trácie (súčasné severovýchodné Grécko) vôbec nejedli mäso. Himalájski Hunzovia boli tisícročia vegetariánmi, až donedávna, kedy im civilizácia naservírovala výdobytky pokroku (vrátane steakov) a oni začali chorľavieť a vymierať. Hunzovia sú jedno z tisícov domorodých etník po celej Zemi, ktorých postihol rovnaký osud, podobne ako obyvateľov andskej dediny Vilcabamba, saharských vegánskych kmeňov etnika Tubu a ďalších. Ostatne, veľa starovekých básnikov a filozofov podpisovalo etický aspekt vegetariánstva (alebo dokonca žilo vegetariánsky), napríklad Zarathuštra, Pytagoras, Sokrates, Platón, Plútarchos, Hippokrates, Ovídius, Seneca, Diogenes zo Sinópy a iní.
Podobných príkladov je na hrubú knihu. V tomto článku nemám za cieľ vyhľadávať „vegetariánske“ národy a kmene minulosti a súčasnosti, týmito príkladmi som chcel iba naznačiť, že tvrdenie, že všetci naši predkovia jedli mäso, je nezmysel. V histórii ľudstva boli vždy skupiny, ktoré z najrôznejších dôvodov mäso nekonzumovali. Samozrejme tvrdiť, že napríklad taký australopitek afarský nejedol zvieratá z etického presvedčenia, by bolo skutočne smiešne. Ale z vývojového hľadiska je úplne irelevantné, z akého dôvodu ten-ktorý druh, národ alebo kmeň mäso nekonzumoval.
Konzumovanie mäsa nám vraj počas nášho vývoja pomohlo zväčšovať objem mozgu a umožnilo prežiť a vyvinúť sa do dnešnej formy. Štúdie, ktorých výsledky boli publikované v roku 2011 (v českom internetovom článku pod názvom „Konec jedné hypotézy: Maso nás neudělalo chytrými“), nepotvrdzujú hypotézu, ktorá tvrdí, že mäso nás urobilo „múdrymi“. Faktom však je, že naši predkovia si často krát museli zvieracím a ľudským mäsom dopĺňať živiny, ktoré mali v iných formách lokálne k dispozícii nedostatočne. Iba pri prísune zdraviu potrebných živín sa môže organizmus a teda aj všetky orgány, vrátane mozgu, správne vyvíjať. Naši predkovia žijúci výlučne z lokálnych surovín nemali priemysel, trhy, obchody, e-shopy. Dnes máme v obchodoch plné regály neživočíšnych jedál, ingrediencií, nátierok, pomazánok, ovocia, zeleniny, orechov, strukovín, obilnín, semien, bylín a iných plodín (a výrobkov z nich), rias, nápojov a prírodných výživových doplnkov z celého sveta, ktoré nám plnohodnotne naplnia hladinu všetkých živín v našom organizme.
Existujú takmer obhájiteľne zdokumentované prínosy, ktoré v praveku priniesol pre náš druh náš spôsob získavania mäsa. Lov našim predkom postupne (hovoríme o desať tisícoch rokov) zdokonaľoval zručnosti a verbálne aj sociálne správanie. Čím zdokonalí naše zručnosti a verbálne, sociálne a vedomostné schopnosti náš vzťah k mäsu dnes, keď sa autom odvezieme do klimatizovaného obchodu, v ktorom si položíme do kolieskového vozíka zabité a vykostené zviera zabalené v obale a pri jeho získaní musíme využiť maximálne toľko percent svojho mozgu, aby sme zvládli vytiahnuť z peňaženky správnu bankovku a čakali na výdavok vypočítaný kalkulačkou na pokladni? Všetky benefity z nášho historického vzťahu ku získavaniu a konzumácii mäsa sú pre ďalší vývoj nášho druhu nepodstatné. Paleolit je dávno za nami. V otázke etického vegetariánstva a súčasnosti je téma, v akej miere naši predkovia konzumovali mäso, čisto iba antropologickou zaujímavosťou. Alebo si máme snáď myslieť, že keby boli všetci ľudia odteraz vegetariánmi, mozog by nám prestal rásť?
„Človek je predátor“ je základnou dogmou, od ktorej sa odporcovia vegetariánstva odpichujú. Odborne definovať „predátora“ nie je také jednoduché ako by sa mohlo zdať; česká Wikipédia hovorí o predátorovi stručne ako „o živém organismu, jehož přežití je závislé na usmrcení jiného živého organismu, a to z důvodu jeho konzumace“, z čoho vyplýva, že človek predátor nie je, pretože tá pol miliarda ľudských vegetariánov, ktorá obýva túto planétu, by bola patrne mŕtva.
Často počuť frázu „jedz mäso, budeš silný ako lev“, ktorá je vskutku úsmevná, s ohľadom na fakt, že najsilnejším druhom na tejto planéte nie je lev, ale bylinožravce ako gorila, nosorožec, slon… Mýtus, že bez mäsa začneme chorľavieť a začne nám degenerovať svalstvo, je dávno vyvrátený uznávanými medzinárodnými výskumnými tímami, podobne ako ani svetoví medailoví šampióni ako Patrik Baboumian, Carl Lewis, Edwin Corley Moses, Hannah Teter rozhodne nevyzerajú, že bez mäsa umierajú. Pretože ešte nikdy nikto nezomrel kvôli tomu, že nejedol mäso, kdežto existuje veľa chorôb s možnými fatálnymi následkami spôsobených nedostatkom vitamínov, ktoré obsahuje rastlinná strava.
Keď odporcom vegetariánstva dôjdu „argumenty“, vytiahnu žolíka: Hitler bol vegetarián, vy ekofašisti! Tí horlivejší sa to ešte snažia obaliť filozofickými frázami o morálke a k Hitlerovi pridávajú protiváhu mäsojeda Ježiša. Napriek tomu, že tieto výstrelky neberie príliš veľa ľudí vážne (rovnako by mohol hocijaký vegetarián porovnávať napríklad vegetariána Budhu s kanibalom Albertom Fishom), predsa len si dajme do príkladu bežnú populáciu, ktorá tvorí väčšinu obyvateľstva a žije viac-menej rovnakým štýlom, až na to, že jedna časť mäso konzumuje a druhá nie. Takže, ak by sme už chceli rozoberať tú morálku, v tom prípade tá druhá spomínaná časť populácie je, podľa ľahkej matematiky, morálnejšia, pretože sa dobrovoľne vzdáva mäsa, aby nepodporovala zabíjanie. Nech už má k mäsu každý vzťah, aký chce, nikto nemôže vážne tvrdiť, že zabitie nie je nemorálnejšie ako nezabitie.
Mnohí sú presvedčení, že vegetariánstvo je pre náš druh jednoducho neprirodzené. Demagogicky dávajú príkladom severských Eskimákov a navyše tvrdia, že biológovia sa vraj prikláňajú k týmto názorom. Neviem presne, ktorých biológov majú na mysli, ale zaregistroval som, že napríklad Americká dietetická asociácia, Britská Národná zdravotná služba, Svetová zdravotnícka organizácia, Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo, Britská nadácia pre výživu, Americké ministerstvo poľnohospodárstva a desiatky ďalších uznávaných inštitúcií, na základe stoviek vedeckých štúdií, považujú vegetariánstvo (a dokonca vegánstvo) za vhodný životný štýl. Proste, to, čo bolo prirodzené v praveku, nebude prirodzené naveky – nazýva sa to „vývoj“.
Z biologickej podstaty nie sme vegetariáni. Sme všežravci. To znamená, že náš organizmus dokáže spracovať rastlinnú, aj živočíšnu stravu. To ale neznamená, že vegetariánstvo je pre nás neprirodzené, a už vôbec nie, že je nezdravé. Dnes, v 21. storočí, väčšina ľudí (Eskimákov dajme bokom) mäso k životu nepotrebuje. Konzumovanie mäsa je (prerušovanou) súčasťou nášho vývoja v historickom merítku, ale nemá nič spoločné s našou kultúrou, rovnako ako nemá nič spoločné s našou kultúrou kanibalizmus. V súčasnosti už nejde vyslovene o nič iné, ako len o ulahodenie našich chuťových buniek. A tí, ktorí stále argumentujú, že mäso jedli naši predkovia a preto ho musíme jesť tiež, nech sa páči, presťahujte sa do jaskyne a zjedzte svojho suseda.